prorok

Som jednou z vás. Bola som jednou z nich. Po skončení gymnázia a po neprijatí na vysokú školu pedagogickú som nastúpila ako nekvalifikovaná učiteľka na jednu zo základných škôl, kde už za tvrdého socíku bolo viac čokoládovo sfarbených, ako bielych a poviem vám pravdu, som rada, že ma osud nenechal dlhšie pôsobiť v školstve a vyvrhol ma z radov učiteľov. Po dvoch rokoch pôsobenia na tejto škole, som opustila brány jej brány a kolektív učiteľov, ktorí až dodnes zdieľajú osud pedagogického pracovníka, nevediac, čo so svojim platom, alebo skôr výslužkou urobiť. Môj nástupný plat bol totiž až 900 korún v starej mene, s triednictvom to dosiahlo strop až 1030 korún. Bolo to málo alebo dosť? Je to smiešne? Je to nepochopiteľné? Nie, je to fakt.

Akoby som v kostiach cítila už vtedy, že to nebude  také ružové s naším školstvom a po zrelej úvahe som presedlala na koňa, ktorý môjmu srdcu nebol síce blízky, ale bol veľmi prospešný – ekonomika, štatistika, účtovníctvo. Vtedy mi tieto predmety nerezali, ale dnes blahorečím všetkým svätým, že som sa k danému odboru prepracovala, síce v začiatkoch s miernym odporom, ale dnes je môj obľúbený. Rozumiem číslam, rozumiem štatistike, rozumiem ekonomike, rozumiem marketingu, rozumiem peniazom a oni rozumejú mne. To si môj muž chváli najviac.

Viem, nemôžu mať všetci rovnaký osud a nestihli sa úctivo rozlúčiť s kantorskou dráhou… ale nechápem prečo náš pán premiér robí z nás hlupákov. V sobotných dialógoch hovoril o trende EÚ o zmrazovaní platov a ľútosť nad dnešným neobmedzeným štrajkom učiteľov za vyššie mzdy. Hovoril, že učitelia svojím konaním ohrozujú existenciu Slovenska v EÚ. No a čo? Kto nie je hlupák, ten sa zamyslí… Ak by nás vyhodili z EÚ, tak by nám pani Merkelová a Brusel tým preukázal neoceniteľnú službu a slovenský národ by konečne  preťal svoju karmickú poručnícku reťaz (počítajme – od Frankov cez Viedeň a Budapešť, cez Prahu, Berlín a Moskvu, Washington, končiac Bruselom…) A viete si ešte predstaviť tú krásnu dieru uprostred EÚ?

Pánovi premiérovi odkazujem preto toto.

Vážený pán premiér. Je mi vás úprimne ľúto, do akej situácie ste sa dostal, akej skúške ste vy a vláda SR vystavená, keď musí stiahnuť deficit pod tri percentá, lebo inak nás trhy potrestajú. Rozumiem aj jednej aj druhej strane. Prvej preto, lebo som mala tú česť, keď vy ste dral lavice základnej a strednej školy, aby ste sa nám nakoniec vyhrážal ISTOTAMI, ktoré nás občanov SR spasia a my hlúpe ovce v počte 1 400 000 sme vám uverili a druhej preto, lebo nikdy nebolo vaším poslaním bojovať a stáť na strane tých, z ktorých ste vzišiel. Kto príde ku korytu veľmi rýchlo zabúda na všetko, čo sa deje vôkol, musí odrážať neustále útoky ostatných svíň, ktoré si všemožným spôsobom hľadajú svoje miesto pri korýtku. Dávno ste na tých, ktorí budovali hodnoty pre svoje deti, pre svoje vnúčatá zabudli a kŕmite ich doteraz papierovými poukážkami na istoty, tak ako FED chrlí bilióny bezcenných papierových poukážok, ktoré svet doteraz volá DOLÁRE a ste presvedčený a presviedčate aj iných, že spasiteľmi tejto krajiny sú zahraniční investori, ktorí tu našli svojich kumpánov, ktorí im umožnili sa nabaliť z mozoľov tohto smiešne a neustále klamaného národa. Máme, čo sme chceli?  ISTOTY podvodov, ISTOTY lúpeží, ISTOTY káuz a korupcie… jednoducho, ako sa už dnes verejne hovorí máme RANU ISTOTY.

Ale čo povedať o kapitánovi lode, ktorý si ju sám torpédoval dvoma vynikajúcimi zásahmi (pre hlupákov – Zákon o daniach a o Zákonníku práce).

Je veľmi diskutabilné, aké majú byť platy učiteľov na Slovensku. Je veľmi diskutabilné aj to, prečo uverili ovce vašim ISTOTÁM. Asi pre váš dar reči,  a oduševnenie, ktoré vám žiari v očiach, keď ich deklarujete… ale z toho sa my nenajeme, ani učitelia, ani podnikatelia, ani dôchodcovia, ani iné sociálne skupiny – nikto. Viete veľmi dobre, pardon, iba niektorí vedia, že v živote človeka existujú odpradávna iba dve istoty: dane, pomocou ktorých nás priamo, alebo nepriamo dokonale zdierate a smrť, ktorou sa vyslobodíme z tohto jarma. Ako  právnik prednášajúci na VŠ iste ste preštudoval dialektický materializmus a marxistický výklad dejín a mohli ste si všimnúť, že všetky veľké revolúcie v dejinách ľudstva začali uvalením neúnosných daní na obyvateľstvo. Aj spojené štáty vznikli presne tak (daň z čaju bola posledná kvapka).

Je veľmi diskutabilné a pre bežného človeka dosť nepochopiteľné aj to, prečo to všetko robíte, keď viete, že všetky rozhodnutia sa stanú príčinami a príčiny sa pretransformujú do následkov. Následok 23. roku po pani nežnej je stav, v ktorom sa nachádzame, teraz a tu.  Je však vždy možnosť vystúpiť z vlaku a prestúpiť na druhý. A čím ďalej tým viac ľudí to aj realizuje. Rieka má vždy dva brehy, preto je najvyšší čas uvažovať o tom, či by pre občanov SR nebolo predsa lepšie prekročiť onen pomyselný breh a či by sa nevydali za chlebom iným smerom, do krajín našich prastarých otcov. Keď to zvládli oni, zvládneme to aj my. A nielen za chlebom, ale aby sme nestratili hrdosť a nestali sa súčasťou toho, čo neodvratne prichádza. Nemyslím tým samozrejme koniec sveta  naplánovaný na 21. 12. 2012.

Aby sme ostali Slovákmi, musíme odísť z tejto republiky, lebo o niekoľko rokov, možno mesiacov sa tu nebude dať žiť.

Učitelia, bohužiaľ, budú musieť ostať, aby dokončili svoju revoltu, hoci katastrofálny stav štátu nespôsobili….