prorok

…poznám ju niekoľko rokov. Vždy ju stretávam spolu so synom. Nerozlučná dvojica. Láska na život a na smrť. Vždy iba s tým jedným, hoci má ďalšie dva, syna a dcéru…

Dnes bola sama. Nedalo sa neprihovoriť, kde je on? Jej syn. Smútkom v očiach odpovedala, že doma. Kvapky júlového dažďa jej zmáčali plecia. Podvihla som ruku s dáždnikom nad jej riedke starosťami vyblednuté vlasy a pozvala ju na kávu. Nebránila sa, jej údy volali po teplých slovách a pochopení.

S vôňou kávy sa rozhovorila. Študovala na chemickej škole na východe republiky, v Humennom. Zo študentskej lásky sa narodil syn. Rodičia jej bránili v láske, ona bránila dieťa pod srdcom… bráni a chráni dodnes. Meno nosí jej, dievčenské. Je živou spomienkou na študentskú lásku.

Potom prišiel on, nazvime ho, náhradný otec?.! Povedala, že má záväzok, má syna. Vraj, jemu to nevadí. Zobrali sa. Mala s ním syna a dcéru. Rozdiely nerobila, všetky sa narodili z lásky, boli jej. Jeho boli iba dva, dodnes jej to neodpustil. Veľmi trpela, cítil to aj najstarší syn. S pribúdajúcimi rokmi vždy viac a viac. Láska a ochrana mamy nemohla zakryť a skryť utrpenie, ponižovanie, odcudzovanie, posúvanie na druhú koľaj. Srdce mu trhalo. V snahe vyslobodiť sa a nadobudnúť rovnocenné postavenie medzi súrodencami, začal študovať cudzie jazyky, aby „možno“ odchodom do zahraničia bol bližšie k spravodlivosti.

Po skončení štúdia na strednej škole začal pracovať. Jemná mechanika bol jeho odbor, do ktorého vložil všetok cit, energiu a seba samého. Vždy pracoval s veľkým nasadením, svedomito, mnohokrát aj navyše. V zamestnaní našiel zmysel života, záľubu a útočisko z neblahého osudu a rodinného zázemia, kde sa striedalo svetlo a tma častejšie, ako deň a noc.

Mama trpela s ním. Rozdiely, ktoré robil otec medzi deťmi rezali obom žily, ale oni dvaja vždy stali vedľa seba. Pri sebe a pre seba. Rozdiely tutlala, obetovala sa, ako najlepšie vedela. Nikto ju nemal tak rád, ako najstarší syn. Boli jeden pre druhého každodennou oporou.

A potom sa stalo to, čo sa nemalo stáť… Vlastne malo, aby spoznali, kam až siaha ľudská tvrdosť, neláska muža, a túžba po spravodlivosti, nezávislosti… Najstarší syn v snahe ešte viac oplácať lásku mame a snahe vyslobodiť ju z neprávosti, aká sa im dostávala podľahol gemblerstvu. Zo začiatku bolo všetko v medziach normy, ak sa to môže takto nazvať. Ale ako sa hovorí, s jedlom rastie chuť, finančné straty narastali, čo nahrávalo nevlastnému otcovi a súrodencom do karát, aby sa ho zbavili ako psychicky „narušeného“. Nepriazeň osudu bola taká citeľná a viditeľná aj slepým. Nepoddala sa. Bojovala a bojuje ďalej.

Aj v tých najťažších okamihoch, keď stratil zamestnanie, rodinu, strechu nad hlavou mu stala neochvejne, odhodlaná bojovať, kým bude dýchať… Mama s veľkým M.

Druhý syn a dcéra si medzitým založili rodiny.

Nerozviedli sa, ale matke a bratovi zabezpečili samostatné bývanie, centy aj naďalej obracajú v ruke… obaja vedia, čo je hlad.

Keď mala šesťdesiat nikto z blízkych jej nezablahoželal, len jej najstarší…mraz mi prešiel celým telom, oči zaleskli a myšlienky plné slov hľadali ospravedlnenie ľudského správania a pochopenia príčin a následkov ľudského života.

Dnes som ju videla prvý krát plakať. Videla som plakať mamu s veľkým M pre lásku a svoje deti.

Rodičia, nebráňte svojim deťom milovať toho, koho oni chcú.