prorok

Téma 1. kvartálu roku 2015 nenechala suchou a neznalou jedinú domácnosť, jedinú osadu, jediný dialóg dvoch známych či priateľov, jediného blogera či novinára. Referendum. Áno, referendum, vojde do dejín Slovenska a možno aj do učebníc dejepisu alebo morálky. Vhodnosť zvážia, ako vždy, kompetentní.

Poviem pravdu, nemám rada túto tému a po prečítaní titulkov správ či blogov, často odchádzam od počítača úplne znechutená. Niekedy však, a to vlastne ani neviem, či v slabej chvíľke, alebo silnej, ostanem a čítam aj komentáre. Neprestávam sa v takej chvíli čudovať, akú vojnu dokázali Slováci otvoriť a vytrvalo v nej bojujú… , už aby skončila. Proti sebe stoja dva tábory, zástancovia klasickej rodiny ktorá prirodzenou reprodukciou odjakživa dávala a dáva základ rodu, základ spoločnosti. Muž a žena. Jin a jang. Harmónia. Súzvuk duší. Základ, z ktorého lásky vzídu potomkovia, aby zachovali na zemi ľudský rod. Oproti ním zbraň v rukách držia LGBTI-sti.

Naša spoločnosť prešla rôznymi etapami vývoja a foriem spoločenského zriadenia. Niektoré boli lepšie, iné horšie… , ako vidieť, všetky sme prežili. Túžim prežiť v pokoji a zhode s ostatnými súpútnikmi tejto krajiny aj túto etapu života, ktorá akoby vzišla z divokých vajec a začala verbálnu vojnu osočovania.

LGBTI-sti obhajujú svoje záujmy lásky a citu, chtiac vytvárať rovnocenné rodiny – tej tradičnej, klasickej: muž a žena. Chápem ich, neodsudzujem ich citové smerovanie… , ale pochopte, ako môžu dvaja muži dať adoptovanému dieťaťu, či už chlapcovi alebo dievčatku ženské city, ako môžu obohatiť jeho osobnosť o ženskú energiu, keď ženou nikdy neboli?! Keď nikdy neprešli vývojovou etapou zmeny dievčaťa na ženu, nikdy nespoznali bolesti menštruácie, nikdy ich telá neboli obohatené o vnútorný pokoj bezpečia, ktorý dokáže odovzdať iba muž žene, ak ju skutočne ľúbi. V láske dvoch mužov dochádza iba k odreagovaniu sexuálneho napätia, ale nie k obohateniu fyzického tela o sexuálnu energiu, ktorá jednoznačne vzniká iba pri heterosexuálnom vzťahu. Príroda nie je uspôsobená na to, aby muž oplodnil muža a priviedol prirodzenou cestou na svet dieťa. Nie je a nebude.

Nikoho za jeho citové smerovanie nechcem uraziť, ani ponížiť, chcem len upriamiť pozornosť, že v živote človeka sú ďaleko významnejšie témy, ktorým by sa mal človek a spoločnosť venovať. Ide o ojedinelý jav citového súžitia, pod vplyvom ktorého by si nemali osobovať záujem akejsi náhradnej rodiny. Som presvedčená, že pred štvrťstoročím muži i ženy inej sexuálnej orientácie skôr utajovali zmenený stav životného bytia a asi nikomu ani na um nezišlo si adoptovať dieťa a pokúsiť sa o vytvorenie „inej rodiny“, aká v spoločnosti prevládala. Áno, spoločnosť prešla v svojej evolúcii o hodný kus dopredu, ale míľové kroky vývoja ešte nedávajú záruku toho, že „moderné“ je správne, pravé a prirodzené. Modernosť doby umožnila týmto jedincom spolu k ich spokojnosti žiť, ale nie je mysliteľné meniť obraz spoločnosti na obraz „výnimočnosti“ spoločnosti.

LGBTI jedinci si uzurpujú právo rovnocennej rodiny a mne sa často zdá, že sa objavujú sily zvnútra a zvonku krajiny, aby im pomáhali presadiť ich záujmy nad záujmy všetkého, čo má podstatu, čo ma zmysel, čo má prirodzenosť. Svoje konanie a smerovanie opierajú o to, že klasická rodina zlyháva. Ale ruku na srdce, položil si niekto niekedy otázku, PREČO? Prečo zlyhala klasická rodina? Príčin je veľa, tie však nie sú témou dnešného pozastavenia sa nad absurdnosťou doby, v ktorej vládnu PENIAZE a tie dávajú MOC do nesprávnych rúk. Preto je potrebné tejto zlovôli, krajnosti postaviť sa zoči voči a pomôcť zachrániť dieťa, rodinu, rod, spoločnosť… , život je predsa taký krásny a je veľmi dôležité, ako ho prežijeme!