Včera som si prečítala na internetovom portály topky.sk správu o onkologickej pacientke, ktorú v dobrej viere príbuzní priviezli do nemocnice, aby jej zdravotnícky personál pomohol zvládnuť bolesť a spríjemniť možno posledné dní života.

A čuduj sa svete, pomoc spočívala v bezohľadnosti, ľahostajnosti a arogancii zdravotníckeho personálu. Keď ju prišiel navštíviť manžel, pripútaná kričala od bolesti. Som presvedčená, že obraz nedôstojnosti zaobchádzania s človekom mu ostane v podvedomí vrytý do konca života… . Aké smutné a ponižujúce.

V tejto súvislosti sa mi v mysli vynárajú dva prípady. Prvý bude o pacientke, ktorá „pendľovala“ v rukách zdravotníkov na trase Hlohovec- Bratislava niekoľko mesiacov, kým jej stanovili diagnózu a druhý o primárke gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia v Krompachoch, ktorá nadovšetko miluje svoju prácu a celé svoje srdce obetuje svojim pacientom.

Prípad prvý. Pacientka je jedenásť mesiacov onkologickou pacientkou. Prvý krát bola operovaná koncom minulého roka. Nádor metastázovať a pacientka bola o svojom zdravotnom stave v NOÚ informovaná o paliatívnej starostlivosti do konca života a bola jej navrhnutá liečba chemoterapiou a rádioterapiou. Prvú chemoterapiu vybrala, ďalšiu liečbu chemo odmietla a tým sa dostala do nemilosti svojej onkologičky. Onkológiu navštevovala každé tri mesiace. Pri ostatnej návšteve, v auguste jej onkologička pohmatom nahmatala v brušnej dutine malý útvar – hrčku a spýtala sa jej, či ju to bolí. Keďže hrčka nebolela, odpovedala záporne a tým sa to skončilo a aj „začalo“. To už sa hlásil o slovo recidívujúci nádor. Celková slabosť, kašeľ, gynekologické obtiaže, bolesti brucha. Praktická lekárka pacientku vždy „ničím“ uspokojila. Ničím mám na mysli „neodoslanie pacientky“ na odborné vyšetrenia, antibiotíkmi a rozmarínovým sirupom na kašeľ. Gynekológ bol prvý, ktorému sa pacientkine brucho nepozdávalo. Vďaka nemu sa pacientka stala častým hosťom u rôznych odborníkov a trvalo to tri mesiace, kým bola stanovená diagnóza a vykonaná druhá operácia.

Prípad druhý. Je mladá, ctižiadostivá, zodpovedná, empatická a pracovitá. Po skončení štúdia medicíny pracovala niekoľko rokov v svojom rodisku Hnileckej doliny. Potom niekoľko rokov ako zástupkyňa na gynekologicko-pôrodníckom oddelení v Spišskej Novej Vsi a teraz pôsobí na poste primárky toho istého oddelenia v Krompachoch. Už keď pracovala v Spišskej Novej Vsi, bolo cťou pre každú pacientku byť operovaná práve spomínanou lekárkou. Každú svoju pacientku, ktorú operovala prišla raz, ba aj dvakrát v priebehu dňa pozrieť, len tak, so záujmom, milým slovom. Prišla, aby pohladila dušu pacientky, ktorá to tak veľmi, veľmi potrebovala a potrebuje po každej operácii… . Toho času zastáva ešte dôležitejšiu funkciu. Na jej ramená pribudlo viac zodpovednosti, prebujnelej administratívy, kontroly vo vzťahu k poisťovniam, k personálu, styk s verejnosťou… no aj napriek tomu, pacient je pre ňu prioritou číslo jedna, lebo bez pacientov je každé oddelenie zdravotníckeho zariadenia zbytočné… .

Na každom mieste spoločenského a hospodárskeho života sa dnes skloňuje konkurencia a prestíž. Všetkým ide o prachy. Nič len o prachy. Dávno sa zabudlo na pokoru, ľudskosť, zodpovednosť a následky. Preto je nutné, aby sme ľudský čin ocenili a povedali Ďakujeme! a na nemorálny ukázali „takto už nekonajte“. Už nekonajte!