prorok

Nech sa v spoločnosti objaví akákoľvek kauza, rozčerí hladinu verejnej mienky a utvorí dva tábory. Kauzička spoločnosti DAMON, ktorá hľadá ekonóma – logistu uviedla v inzeráte zoznam škôl, z ktorých by stanoveným podmienkam nevyhovel absolvent masmediálnej komunikácie, sociálnej práce či environmentálneho manažmentu. Inzerát rozčeril verejnú mienku; na jednej strane stoja zástancovia názoru, že ide o súkromné školy moderného typu „rýchlokvasených absolventov“, ktoré naša ekonomika nepotrebuje… , proti stoja absolventi „ktorí vedia odpovedať na základné otázky“ a právom sa uchádzajú o „akúkoľvek“ prácu na trhu práce a cítia krivdu.

Hneď na začiatku si treba uvedomiť, že slovenská ekonomika sa nachádza v pokročilej likvidácii a nepotrebuje toľko „študovaných hláv“. Koho by riadili, však? Ak sa na „trhu práce“ náhodou objaví zahraničný investor a veľkodušne ponúkne Slovákom tristo pracovných miest v regióne, v ktorom je vysoká miera nezamestnanosti; v regióne, v ktorom sa to hemží uchádzačmi nad 50-iat, obsadí do svojho riadiaceho tímu piatich – šiestich manažerov… , má záujem o skúsených v danom odbore a ak nie sú skúsení, zaškolí si ich tak, aby nosili kabát firmy… , nie ružové okuliare absolventov, ktorí majú „nesplniteľné predstavy“ o pláci a napokon aj o práci. (A pritom je študovaný v regióne každý. Koho vybrať?)

Poďme naspäť do škôl. Všetky vysoké školy sú dotované podľa počtu študentov, nehľadiac na kvalitu. Najzákladnejším parametrom je kvantita. A študenti to vedia. Výnimkou daného trendu sú zvyčajne prírodovedecké či technické univerzity, ktorým záleží na renomé školy a kvalite absolventov a tým dotovací systém nepraje. Z toho jednoznačne profitujú školy moderného typu, ktoré chrlia absolventov rôznych odborov s nadobudnutými vedomosťami „neuplatniteľných“ v praxi. Ide o školy a odbory, ktoré zvládnu so svojou naivitou a nevedomosťou všetci uchádzači, ktorí pri štúdiu nepotrebujú odbornú pomoc a ani pomoc svojich rodičov (boli by ešte viac zmätení, ako ich ratolestí), nezaťažujú sa žiadnym finančne nákladovým výskumom či odbornosťou svojich absolventov.

Prešli časy kedy sa na vysoké školy hlásili výborní žiaci, študenti stredných škôl, ktorí mali vopred premyslené, čomu sa budú po skončení vysokej školy venovať, aký cieľ chcú v živote dosiahnuť.

Dnešná mládež chce robiť na trhu práce „hocičo“. Keďže profesia „hocičo“ neexistuje a preto si firma nemôže dovoliť „hocikoho“ zamestnať.

Vysokoškolské vzdelanie sa v dnešnej dobe stalo dobre plateným odvetvím biznisu (po politike).

Na škodu veci mnoho mladých, schopných, zodpovedných ľudí pre znižujúcu sa kvalitu školstva a ekonomiky si volí radšej štúdium v zahraničí a samozrejmé zahraničiu ostane verných aj v produktívnom období svojho života.

Škoda toho odlivu.