17. november už nebude iba Dňom boja za slobodu a demokraciu, ale aj Dňom zavedenia vlakovej prepravy s nulovým cestovným. Deň boja za slobodu a demokraciu je výročie, ktorého zmysel a význam by si mali pripomínať všetci občania. Deň zavedenia vlakovej prepravy zdarma (DZVPZ) iba vybrané skupiny spoločnosti.
Deň zavedenia vlakovej prepravy zdarma je zúfalým pokusom neprehrať v najbližších voľbách. Po neskutočnom počte neistôt, ktoré sa valili a valia na všetkých nás a majú rôzne podoby nastal čas, aby prvá konkrétna sociálna istota nadobudla pohybujúce sa obrysy po koľajniciach všetkých smerov a zaniesla novinu veľkorysosti do všetkých kútov krásneho, ale deprimovaného Slovenska. Novina bude na svojich krídlach niesť aj bonus, vlakové zľavy pre robotníkov. Mňa by však zaujímala iná vec, „kde budú tí robotníci za prácou cestovať?“
Nestačíme sa čudovať a z dielne toho istého Majstra istôt prichádza ďalšia istá novinka a to preplácanie časti plynu (PČP). Časť plynu sa bude preplácať veľmi zraniteľnej skupine, najchudobnejšej vrstve obyvateľstva.
Tieto dve ISTOTY majú konkrétne obrysy a smerujú ku konkrétnym adresátom. Ich odosielateľom je JEDINÝ všemohúci. Aké jednoduché bude o necelé dva roky dať svoj volebný hlas JEDINÉMU, ktorý načrel na dno mešca, do ktorého prispievajú všetci a ktorý svojim ovečkám v čase svojej núdze nadelil k senu trochu ovsa.
Dňu zavedenia vlakovej prepravy zdarma nepredchádzal žiaden prieskum, nerobili sa žiadne štatistické výpočty, ani analýzy… nič, čo by svedčilo o serióznosti ekonomického nápadu hodného pozornosti. Ide skutočne iba o zúfalý pokus šitý horúcou ihlou a udržať si moc v rukách ešte nejaký ten rok. Prehra je sviňa vec. Kto nezažil, nepochopí.
Z charakteristiky jeho mena mňa osobne desí jedna veta, citujem: „Čo začne, to aj dokončí“.
Máme po chlebe. Škoda, že mňa sa netýka ani jedna z tých istôt.