prorok

“Žijeme vo zvláštnych časoch, kedy mladí i starí sú vzdelávaní v klamstve a ten, kto sa odváži hovoriť pravdu, je nazývaný šialencom či bláznom.“ Týmto pravdivým výrokom, ktorý platí celé veky (Platón ho napísal v roku 320 pr. n. l.) sa predstavil vo svojom profile Milan Kuruc, autor najčítanejšieho príspevku s názvom Mzda na blogu.sme.sk. So záujmom si príspevok prečítala a aj ja sa k tejto téme vyjadrím.

Autor blogového príspevku porovnáva mzdu pracovníka vo švajčiarskom Lidli a slovenskom Lidli. Vo švajčiarskom Lidli majú pracovníci mzdu 3330 € z dvoch dôvodov:

1. majú silné odbory a

2. pre šéfa švajčiarskeho Lidlu je cťou vyplácať takéto mzdy svojim zamestnancom.

Má to svoje opodstatnenie: Švajčiarom záleží na tom, aby životná úroveň sa týkala všetkých jej obyvateľov, pretože všetci sa podieľajú na obehu kapitálu. Na to, aby bol zabezpečený obeh kapitálu, je nevyhnutné, aby fungovali všetky rezorty hospodárstva a ekonomiky. Táto priama úmera stimuluje švajčiarsku ekonomiku k stále vyšším výsledkom. V prenesenom slova zmysle ide o nepretržité, sústavne polievanie „ekonomickej“ kvetiny v kvetináči (ekonomicky silnej krajine).

Najsilnejším závodom, čo sa týka zamestnanosti, v našom meste je Embraco. V čase keď sa etablovalo na slovenskom trhu prišli talianski top menežeri prejednávať dôležité otázky uvedenia sa na trh práce, menežovania a prevádzky závodu priamo na miesto činu. Po mnohých výberových konaniach na TOP menežerov, nasledovali ďalšie, ktoré mali rozhodnúť o výbere pracovníkov. Dnes sa im moderne hovorí, operátorov výroby. Medzi najcitlivejšie otázky vždy patrila a patriť bude mzda. Asi boli riadne prekvapení, keď im Slováci, tí Slováci, ktorí mali zastávať TOP pracovné pozície poradili platiť robotníkov minimálnou mzdou. Zdalo sa im neuveriteľné a poburujúce, aby v ich závode pracovali robotníci za minimálne mzdy. A hoci majitelia ponúkali vyššie platy, napokon predsa len sa dali nakaziť jedom z injekčnej striekačky: „nemusíte im dávať vyššie mzdy, oni budú pracovať za minimálnu mzdu, v meste niet pracovných príležitosti… budú radi, že pracujú“.

Neprajnosť Slováka voči Slovákovi sa stala skutočnosťou na dlhých dvadsaťpäť rokov… a možno aj viac. Keby sme tak mali magické zrkadlo a pozreli sa do duše tých „radcov“, ktorí viac priali sebe, ako iným, nevediac, čo konajú a z akého dôvodu tak konajú. Možno z túžby za „ušľachtilú“ službu dostať patričnú odmenu. Nuž, dá sa predpokladať, že nejaké drobné Taliani prihodili svojim slovenským nástupcom… ale o koľko ochudobnili za celé roky rodiny robotníkov a slovenskú ekonomiku, to nespočíta nikto. Lebo ekonomika a hospodárstvo krajiny nespočíva v utváraní pracovných miest zahraničnými investormi, ale spočíva v obhospodarovaní pôdy, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou života a zdravia svojich obyvateľov; spočíva v dobrom a správnom využívaní nerastného surovinového bohatstva krajiny, zabezpečujúc ďalšie rezorty, ako sú obrana krajiny, zdravotníctvo – zabezpečenie zdravotnej starostlivosti; výchove mladej generácie a nepochybne budovaní tradícií, uvedomovaní si historických prameňov a pestovania kultúry národa.

Preto by som si dovolila poopraviť slová autora príspevku, ktorý sa domnieva, že Slováci si nevedia pýtať vyššie mzdy. Slováci si VEDIA pýtať vyššie mzdy, lebo vedia, že si ich zaslúžia. Lež Slovákom tak ako na začiatku v tomto závode, (nepochybne je ich na Slovensku viac), nebola položená táto otázka. Rozhodol o nich súkmeňovec z vyššej kategórie, rozhodol o nich, bez nich. A takto to ide celých dvadsaťpäť rokov.

A ako vidím obeh kapitálu ja? Import zahraničného kapitálu do krajiny, ponuka tovarov prevažne z dovozu na svetovej (občas i nižšej) úrovni, stagnujúci dopyt, prežívajúci podnikatelia a drobní živnostníci, značný nepomer medzi kúpyschopným a kúpychtivým obyvateľstvom, vývoz kapitálu investormi za hranice všedných dní Slovákov.

Schopnosť Slovákov sklopiť zrak a ohnúť chrbát tu bola odveky a zdá sa nikto nikdy ju nepochová a tak, aj keď nechce pracovať za minimálnu mzdu, radšej ohne chrbát a je rád, že aspoň akú-takú prácu má. Nie raz, ani nie dva krát som počula prípady, kedy zaznelo: „ak nesúhlasíte, na toto miesto máme ďalších en uchádzačov“.

Až sa Slováci začnú voči sebe správať tak, akoby išlo o nich samotných, bude dobre. Až sa Slováci prestanú opierať o výrok: „ak zdochla koza mne, nech susedovi, zdochnú dve“, bude ešte lepšie (možno ako vo Švajčiarsku).