V 89-tom sme snívali o láske, pravde, spravodlivosti, slobode a demokracii. To mal byť najvyšší princíp spoločnosti. Škoda, že nás vlci neinformovali o tom, že ďalším krokom bude globalizácia – proces, ktorý riadi skupinka ľudí vlastniaca najväčšie svetové korporácie a ktorá prevráti prostredníctvom dlhu, podplácania a politických prevratov svet a našu republiku.
Za štvrťstoročie (od nežnej revolúcie) sa život mnohých z nás obrátil naruby. Posúďte sami. Celé moje detstvo sa nieslo v znamení detských hier, spevu, tanca, radosti a pozorovaní prírody v každom ročnom období. Každé malo svoje čaro. Jar zobúdzala starcov a medveďov zo zimného spánku, leto svojimi slnečnými lúčmi dodávalo silu a energiu, jeseň pripravovala prírodu a všetko v nej na zimný odpočinok a zima sa postarala o neuveriteľné tri mesiace (niekedy aj viac) zábavy na korčuliach, sánkách a lyžiach. Ej, bolo že to zábavy. Najrozkošnejšie a nezabudnuteľné boli vianočné sviatky, prípravy naň, pečenie perníkov, koledovanie, polnočné omše. Ani jedny neboli bez snehu, pod nohami len tak prašťalo, keď sme sa poberali ku kostolu osláviť spolu s Bohom najkrajšie sviatky roka a mraz hľadal miesto pod kožuchom a šteklil líca. Najtuhšia bola okolo Troch kráľov a nech si spomínam, ako chcem, nikdy sme neboli chorí. Nikomu sneh, mráz a lízanie snehu neuškodilo. Domov sme prichádzali zo sánkovačky s omrznutými nohavicami po kolená. Bolo zaujímavé pozorovať, ako sa pri teplej peci roztápa a steká v jarčekoch na kuchyňu. Kuchyňa, bola jediné miesto, kde sa rodina celú zimu schádzala. Tu sa varilo, stolovalo, tu sme sa učili, spali… to preto, aby sa nekúrilo do ďalších izieb. Ej, veru naši rodičia vedeli gazdovať. So všetkým…, nielen s peniazmi.
Peniaze a človek
Vzťah neodškriepiteľne lákavý a človek má z neho potešenie. Vždy? Dodnes si pamätám na výplatnú pásku môjho otca. Prinášal ju pravidelne 12-ého v mesiaci v papierovom vrecúšku, ktorý odovzdal mame. Mama bola dobrá „hospodárka“. S peniazmi hospodárila celý život a hospodáreniu naučila aj nás, detí. Keď sa mi narodili detí založila som im v slovenskej sporiteľni vkladné knižky s najvyššou úrokovou mierou. Prečo by nie, nikdy som nemala v pláne tieto peniaze vyberať. Mali slúžiť „vyššiemu“ účelu, štúdiu na vysokej škole či založeniu rodiny. Mesiac čo mesiac som im na vkladnú knižku vkladala päťdesiat či sto korún, ako kedy. Rokmi sa sumička zvyšovala a ja som sa neuveriteľne tešila, keď v januári nasledujúci rok sporiteľňa (štát) pripísal(a) na vkladné knižky mojim deťom, napr. trisko-päťsto korún úroky. Zo začiatku tá výška úrokov bola zanedbateľná, ale s pribúdajúcimi rokmi bola vždy zaujímavejšia.
Ako sa zmenila doba? Na nepoznanie!
Ročné obdobia splývajú. Keby nebol v kalendári 21. marec, možno by sme si ani neuvedomili, že nastala jar, lebo posledné zimné dní sú už preteplené letom. Do spomienok sa mi zavŕtala známa, ktorá mi na jar povedala, „už niekoľko rokov po sebe som vôbec nenosila jarné kostýmy, asi ich budem musieť zo skrine vyhodiť“. Z jari ideme rovno do tričiek a kraťasov. Kto to kedy videl? Áno, mnohokrát sa sťažujeme na výkyvy počasia, prírody… ale príroda sama o sebe nevytvorila ten chaos, to jej spôsobil človek. Príroda je najúžasnejší fenomén, ktorý dáva silu človeku žiť v zdraví a pohode plných 365 dní v roku.
A my? V lete sa utiekame na morské pláže za zdravším slnkom, vraj to naše je „nezdravé – rakovinotvorné“.
Jeseň plodmi ovocia a zeleniny čudesnej farby, vône a chuti, ale exotických názvov, ktorých plody dozrievajú v kamiónoch a lodiach privádza do rozpakov, údivu, hnevu a chorôb.
V zime s popráškom snehového cukru pri vrstve 5 cm je vyhlásená kalamita.
V 89-tom sme snívali o láske, pravde, spravodlivosti, slobode a demokracii. To mal byť najvyšší princíp spoločnosti. Škoda, že nás vlci neinformovali o tom, že ďalším krokom bude globalizácia – proces, ktorý riadi skupinka ľudí vlastniaca najväčšie svetové korporácie a ktorá prevráti prostredníctvom dlhu, podplácania a politických prevratov svet a našu republiku. Základný podvod na plní do bodky: na plecia občanov bol uvalený dlh či už dobrovoľne alebo prostredníctvom riadenej politiky – podplatením jej lídrov, aby sa mohli stanoviť tvrdé podmienky a zásady devalvácie meny, lebo ak mena oslabí, zníži sa cena všetkého, čo sa za ňu predáva. A to bol iba krôčik k tomu, aby sa nenásytným krkom podarilo ovládnuť bohatstvo krajiny a ľudí v nej. Hádam niet človeka, ktorého by netlačila topánka, netisla sa mu slza do oka, nemal strach z budúcnosti, nemal na krku úver… ale mnohí majú takmer nulové úroky.
Ako ďalej?
Znovu uvedomením si dôležitosti a jedinečnosti človeka a oslobodením sa spod jarma závislosti, lebo iba slobodný človek môže žiť dôstojný a šťastný život.