…zaznelo z úst správcu trhoviska pri pulte, za ktorým stala predávajúca čučoriedok. Lesné plody, tmavomodré guľôčky nezabudnuteľnej chute a vône, farbiace trička a prsty. Chute, ktorú rodičia chcú dopriať pre zdravie a prirodzené vitamíny svojim deťom a vnukom a chute, ktorú nám páni poslanci nechcú darovať. Veď, ak tie stráne, holiny po lesných kalamitách a výruboch patria štátu a štát tvoria všetci občania… aj nezamestnaní, prečo štát nedokáže zabezpečiť zber lesných plodov a následne aj jeho spracovanie v domácom, slovenskom prostredí?.! Som presvedčená, že by to pomohlo obom stranám, aj zberačom a spracovateľom a zároveň spotrebiteľom… a išlo by o slovenský výrobok.
Pred dvomi rokmi som bola na dovolenke v Rakúsku. Boli sme ubytovaní v malebnom penzióniku okolia Klagenfurtu. Po vjazde do dvora, predstavení a uvítaní, nám pani domu ponúkla nápoj na občerstvenie. Nápoj z domácej produkcie. Jablkový džús. Ako viem, slovenské hotely, penzióny nemôžu v svojom menu ponúkať produkty vlastnej výroby. Povedzte, načo by bola majiteľom hotela, penziónu pôda, záhrada, v ktorej by pestoval maliny, hrozno, černice, ak ich nemôže spracovať pre spotrebu svojimi hosťami? Na dve veci.
Vrátim sa k téme. Pani je slušná, čistotná. Na trh ju vozí manžel vlastným autom, niekoľko kilometrov. Zber plodov vyžaduje čas, energiu a odvahu zberačov. Plody sú zrelé, čisté… len prísť domov, premyť ich, umyť fľaše a realizovať sa, lebo zima sa nás môže kruto opýtať, čo sme robili v lete… . Nám neostane nič iné, len smutne odpovedať, že sme museli dodržiavať literu zákona; naplniť peňaženku bubákmi a ísť do marketov kúpiť podobný produkt importovaný na náš stôl z Číny, Malaizie, Portugalska, Hondurasu… .
Zákon je zákon a mal by sa dodržiavať, ale preboha, prečo každý je nezmyselný! Prečo aj tento bol ušitý horúcou ihlou? Prečo nemá výnimky? Predsa týmto zákonom išlo o to, aby nám predajcovia na trhoviskách neponúkali produkty dovezené z okolitých krajín alebo zakúpené jeden deň vopred v akcii v markete. Raz darmo, kdesi som čítala, že ľudia vstupom do politiky strácajú charakter. Ja by som dodala, aj súdnosť. Kto skontroluje trhovníka – majiteľa en-hektárového pozemku, že tam skutočne pestuje to, čo nám predáva na trhovisku?
Ako dopadol sobotňajší prípad? Okoloidúci, zahĺbení do svojich myšlienok a potrieb nič nezabudnúť na nedeľňajší stôl potvrdili svojim správaním, že palica má dva konce. Svoje kroky okamžite nasmerovali k pultu s čučoriedkami. Pani chvejúc sa strachom zo zaplatenia pokuty (to by ju sobotňajšia cesta stala veľmi draho) za pár minút predala možno (v živote) posledné čučoriedky zákazníkom. Čo keď na budúci rok ich budeme kupovať od poslancov?