Nežná revolúcia otvorila brány a bráničky, aby k nám silou lavíny sa vliala kapitalistická trhová ekonomika. Mala vystriedať zadubený, primitívny socialistický systém života a hospodárenia. Už dvadsaťpäť rokov vláda, poslanci za intenzívnej pomoci médií, celebrít a ostatných prisluhovačov vtĺkajú do hláv národa klamstvá o tom, že niet dokonalejšej ekonomiky, ako kapitalistická založená na trhovom hospodárstve a že tá dovtedajšia, socialistická, bola predpotopná, zlá, nespravodlivá a ešte neviem aká.
Len tak na okraj, hodí si pripomenúť slová aktivistu VPN, Jána Budaja, ktorý koncom decembra 1989 povedal, citujem: Žili sme (za socializmu) vo vychýlenom stave. Zúžený priestor možností ľudí mrzačil ekonomicky, morálne, zdravotne a duchovne. Mnohí žili v trvalom strese, ktorý zasahoval každú oblasť života. (Koniec citácie).
Keď sa len tak letkom prenesiem o tých dvadsaťpäť rokov späť vidím šťastný, spokojný, pracovitý národ všetkých generácií, mestský ruch pod nadvládou morálky, vidiecky kolorit meniaci prácu na poli a veselosť večerov, harmonické manželstvá, pokojné detstvá. Nikde som nezazrela vychýlený stav a ani priestor sa nezužoval tak, aby denne na cestách vyhasínali životy tých, ktorí ešte len začali žiť; aby boli príležitosti na bezmedznú korupciu a bezbrehé podvody. Nikde som nezazrela zúžený priestor života, ktorý vraj mrzačil ľudí ekonomicky, morálne či duchovne. Stres u vtedajšej generácii úplne absentoval a ak predsa len lekári občas diagnostikovali u svojich pacientov stres, jeho príčinou nebolo spoločenské zriadenie.
Pýtam sa, kde sa berie toľko odvahy v predstaviteľoch spoločnosti dookola klamať a kŕmiť národ nezmyslami. Ako je možné, že ten odsudzovaný socialistický systém dokázal uživiť národ, ako dokázal urobiť z našej republiky veľmoc v pestovaní pšenice či zemiakov? Ako je možné, že sme dokázali konkurovať ostatným krajinám trebárs vo výrobe textilu, gumy, ocele či zbraní? Veľa otáznikov. Spomienky na hodiny dejepisu, zemepisu bolia. Čo všetko sme mali, čím všetkým sme boli a čo nám ostalo?.! Holé stráne, chátrajúce budovy, polomy lesov, rozkradnutý a rozpredaný štát, SUPERmarkety a mnoho, mnoho malých, stredných i veľkých zahraničných žralokov, ktorých môže pri srdci hriať chabosť slovenského národa. Národa, ktorému ktosi ukradol zo svojho jazyka slovo HRDOSŤ, jeho identitu v nastávajúcom čase. Národa, ktorý otvoril brány a bráničky, cez ktoré sa derú do sveta všetci tí, ktorým sa táto situácia zarezala hlbšie pod kožu.
Pýtam sa, dokedy budú moderní otrokári vládnuť väčšine a dokedy bude väčšina mlčať? Dokedy bude väčšina strkať hlavu do piesku a čakať na pštrosie ISTOTY? Lebo tento systém, ktorý tu a teraz nastal garantuje kvalitný, spokojný a šťastný život iba hŕstke bohatých oligarchov.
Dnes sme svedkami toho ako komunistické štáty budujú kapitalizmus a najmocnejšia kapitalistická krajina speje k socializmu… . Dnes pestujeme nárokovú ideológiu a zabudli sme úplne na zodpovednosť voči sebe samým… . Dnes žijeme v slobodnom a demokratickom otrokárskom štáte, závislí od vlády finančných skupín a ošklbaných sociálnych dávok a včera sme čušali pod diktátom ústredného výboru… . Ak niekto donekonečna omieľa, že toto je tá pravá demokracia, Aristoteles sa asi chytá za hlavu.