V piatok som ani netušila, aký príjemný víkend ma čaká… s povinným čítaním 15. bodového programu strany Smer – sociálna demokracia. Program je ladený pozitívne, pretože prehlbuje ISTOTY dané vodcom Slovákom v ekonomických a finančných balíčkoch.
Krásne čítanie. Neviem, kde berie Fico toľko odvahy sľubovať nesplniteľné. Neviem, kde berie toľko guráže postaviť sa pred svojich straníckych parťakov, ktorí mu kryjú chrbát. Veď všetci vzišli z radov nás, občanov Slovenska a majú akú takú hrdosť a cudnosť; ale žeby všetci boli takí zadubení a uverili nezmyslom? To sa mi nechce veriť, asi budem musieť. Sú na jednej lodi, kapitána treba rešpektovať, lebo hrozí potopenie lode. Kapitánovi treba slúžiť… hor sa do služieb.
Jedno viem však isto, vodca je učenlivý. Poučil sa od pána prezidenta, ktorý ohlásil svoju kandidatúru dva roky pred voľbami. A vyhral. Vyhral druhé kolo prezidentských volieb, lebo mu nechýbal cieľ. K svojmu cieľu pristúpil zodpovedne a so všetkou vážnosťou a dôstojnosťou kandidáta. Cieľavedome pracoval… bez zbytočných slov. Bez slov, ktoré v prípade 15. bodového pozitívneho programu strany Smer – sociálna demokracia pripomínajú, po slovensky povedané, „oblak hlupých rečí“.
Nezávidela som vodcovi momenty, kedy sa musel, či chcel alebo nie, zmieriť s faktom klesania preferencií. Pozorne som sledovala jeho počínanie v predvolebnej kampani prezidentských volieb a poviem pravdu, ani v jednej tlačovej konferencii som nepočula jeho reálne ciele. Všetky tlačovky sa niesli v duchu poukazovania jeho skúsenosti z pôsobenia v politike a v duchu ohovárania protikandidáta.
Od parlamentných volieb nás delia iba dva roky. Vodcu, ako sa zdá, čakajú dva roky tvrdej práce. Začal včera. 83 poslancov budú musieť ukázať, čo je v nich. Bude sa od nich požadovať vyššia aktivita, veru, doteraz nerobili nič… ale pán premiér, treba si uvedomiť, že víťazstvo od nich nezávisí. Závisí od voličov. Svoju misiu ste začal včera, tvrdo a nekompromisne, rozbitím prasiatka Sľubotechna a ovplyvňovaním tej najzraniteľnejšej skupiny obyvateľov, ktorá stratila všetky ilúzie na lepší život a má už iba vás. Sú nimi dôchodcovia, nezamestnaní a mládež. Do topánok najviac tečie dôchodcom. Pán premiér, uvediem jeden príklad, hovorí za všetkých dôchodcov.
Starenka mala sedemdesiat rokov. Vychovala tejto spoločnosti tri dcéry, jedna je zdravotná sestra, ktorá denne dochádza za prácou sto kilometrov. Druhá je učiteľka, pracuje v mieste svojho bydliska, je rozvedená a má tri deti. Tretia je predavačka, ktorej manžel pracuje iba v letných mesiacoch, kedy je práce v lese. Starká si na svoju sedemdesiatku musela zobrať pôžičku v nebakovke, aby urobila malú oslavu, lebo z dôchodku jej neostane ani cent. Všetko zhltnú poplatky za bývanie, stravu a lieky. Mimochodom, viete koľko mesačne minie na lieky? Päťdesiat €. Viete, čo prevláda v jej dennom menu? Poľské lacné potraviny. Väčšinou si kúpi dva balíčky kuracích stehien a má obedy od nedele do stredy. Myslíte si, že takým spôsobom sa dočkáte hlasov dôchodcov? Ak im zdravie o dva roky dovolí, budú vás nenávidieť a preklínať pod čiernu zem.
Druhou skupinou, ktorú chcete ohúriť sú nezamestnaní. Nezamestnaní všetkých vekových kategórií. Na Slovensku je to masa ľudí, aj im tečie do topánok a potrebujú gumové čižmy do lejakov. Nalejme si však čistého vína. Len prácou, LEN PRÁCOU je človek živý, šťastný a spokojný… a to mi verte, pán premiér. Čaša vína s vašimi istotami sa rozbila tohto roku, zlepiť ju a naliať do nej čisté víno, bude veľmi ťažké. Alebo si stále myslíte, že máte v rukách zbrane pre armádu nešťastných nezamestnaných? Na tie zbrane ste totiž zabudli, je ňou produkcia výrobkov s označením Made in Slovakia a produkovať ich môže najživotaschopnejšia vrstva obyvateľstva.
Treťou skupinou, ktorou si chcete zabezpečiť vládnutie sú študenti; ani tých nie je málo, ale menia sa. Dávno pochopili, že im nikdy nedokážete zabezpečiť takú budúcnosť, ako zahraničie. Pán premiér, svojim vedomým konaním činíte národ chorým a nešťastným.
Na záver sa mi žiada ešte dodať, vy ste sa opili mocou, ľudí opíjate rožkom. Po opici býva zle každému, ale nie každému rovnako dlho.