prorok

Prečo práve hoaxy? Preto, že každý súdny človek vie, že ak sa začne písať o lesných vílach a škriatkoch, je to rozprávka a taký postoj zaujíma k vyrozprávaným udalostiam. Ak sa vopred čitateľ upozorní, že sa jedná o hoaxy – klamlivé správy, zaujme správny postoj k týmto informáciám a pobaví sa tak isto, akoby si prečítal rozprávku o lesných vílach tancujúcich do kruhu o polnoci karičku.

Porovnaním rozličných, ale aspoň trochu príbuzných hoaxov, dostávame však celkom inú dimenziu poznania.

Uvediem príklad.

V rámci predvolebnej kampane vyrozprával náš premiér o svojom detstve nesúce sa v duchu katolíckej viery, to najkrajšie, čo si z toho obdobia pamätal. Budeme sa tváriť, že to nebolo vôbec zbeletrizované. Povedzme, je to jednoducho hoax pána premiéra. Hneď nato sa objavila škodoradostná správa, v ktorej sa uverejnila prihláška premiéra do vtedajšej politickej strany, kde vlastnoručne potvrdzuje hlboký ateizmus prihlasujúceho sa kandidáta. Aj keď prihláška nenesie stopy beletrizácie, zoberme ju tiež ako hoax.

Ak tieto dva hoaxy dáme dokopy, totiž priradíme ich k totožnému autorovi, vytvoria nám ako šibnutím čarovného prútika reálnu rovinu poznania. Je to ako vytvorenie zázračného čarovného zrkadielka, pohľadom doň sa tam vidíme všetci. Zamyslime sa súdruhovia demokrati – celá populácia bola takto vychovávaná. Slovensko bolo odjakživa prísne kresťanské a od svojich starých rodičov a rodičov sa v detstve každému dostala adekvátna náboženská výchova…. a potom tí, čo mali viac šťastia sa mohli prihlásiť do strany a veselo poprieť výchovu, ktorú dostali v detstve. Tí menej šťastní boli nútení navštevovať VUML a tváriť sa, že tomu veria. A výsledok?

Nemáme si čo vyčítať, doba bola taká a ak človek chcel prežiť, musel sa tak správať. Že existovali nejaké čudné výnimky, tak to je nepodstatné, ešte doteraz sa zaraďujú do kategórie čudákov a bohémov….Takže prečo máme niečo vyčítať premiérovi, keď všetci sme si v tom rovní? A čo na to demokracia? O tej vlastne nemáme vôbec šajnu. Všetci sme boli vychovaní v prísnej (nechcem povedať dogmatickej) katolícko – komunistickej ideológii a o tzv. modernej filozofii demokracie pod značkou Open Society Reforming Global Capitalism – wau, wau, wau. Všetci sme in, len som zabudla na to, že nie všetci sa rozhodli meniť rodný jazyk – pre tých roduverných to v preklade znamená Otvorená spoločnosť, alebo reformovanie globálneho kapitalizmu.

Ešte jedno upresnenie. Slovo kapitalizmus nie je názvom žiadnej filozofie, kapitalizmus je odvodený od slova kapitál a značí ekonomický systém, kde vedúcu, alebo modernejšie povedané rozhodujúcu úlohu má kapitál.

Vivat predvolebná Slovakia…

…a držme premiérovi palce, aby získal aj posledný článok štátnej moci do svojich nezištných rúk.