Túto vetu, idúc zo včerajších volieb povedal jeden môj známy, s ktorým som mala spoločnú cestu. Dovolila som si ju prevziať a po voľbách do VÚC nadpísať dnešný príspevok. Môj známy je stará škola. Má všeličo za sebou, ťažko chorú manželku, rozvody detí, výberové konania na rôzne posty verejnej správy, výkon funkcie vo verejnej inštitúcii, vzdanie sa jej, nežnú revolúciu a „nútený“ prechod na podnikanie, Československú republiku i jej rozdelenie, samostatné Slovensko i kadečo iné. Pozná politikov aj osobne, aj úradne, aj úradnícky. Zmieril sa s ich pádmi, nástupmi. Bolia ho kauzy, škandály, korupcia, podlosti.
– Dávno som si uvedomil, že problém Slovenska nie je v tom, či ľudia idú k volebným urnám alebo nie. Áno, každý má podľa Ústavy SR právo voliť, ale nie je to jeho povinnosť. Preto nie je namieste to nikomu vyčítať. Každý si musí uvedomiť, že následok má svoju príčinu a príčinná udalosť nesie následok. Následok na Slovensku nie je lichotivý. Pracovná morálna je na bode mrazu, zodpovednosť nulová, náročnosť neprimeraná, pracovné výkony odmeňované minimálnou mzdou. Minimálna mzda nie je hodnotenie pracovného výkonu zamestnanca, je to skôr ponižovanie a degradácia osobnosti. Inými slovami povedané, „si hoden minima“.
Keď tak chrlil vetu za vetou, uvedomovala som si zmysel prvej i poslednej vety. Zastrašovanie, šikanovanie občanov, vnucovanie cudzích myšlienok, vynucovanie duševného a fyzického potenciálu človeka na každom stupni riadenia. A tak nečudo, že občania sa cítia sklamaní, bezmocní, znechutení, obracajúci tvár a posúvajúci kompetencie na iných, kopírujúci správanie čelných predstaviteľov štátu. Tu sa v svojom rozprávaní trochu odmlčal a ja som čakala. Spoločná cesta sa končila, obaja sme mali vykročiť po tej svojej. Pred rozlúčením myšlienku dokončil.
… keďže kopírujú správanie politikov, snažia sa všetko a všetkých využiť čo najviac vo svoj osobný prospech… a to je kameň úrazu Slovákov. Kým Slováci nezačnú meniť veci od seba, kým si neuvedomia príčinu a následok, kým nezmenia svoje postoje, správanie, štýl života, kým si neuvedomia svoju hodnotu… nedostaneme sa ani o krok ďalej… a môže sa volieb zúčastniť 100 % prihlásených voličov.
Už sú známe predbežné výsledky volieb. Nič nové pod slnkom, vyhrala politická strana Smer. Vyhrala, pretože 80 % občanov tejto republiky nešlo vyjadriť svoj občiansky postoj, svoj názor. Nebudem nikoho kritizovať, nemá to zmysel. Som však presvedčená, že tých 80 % občanov bude nasledujúce štyri roky kritizovať všetko, čo sa kritizovať dá. Teda viac ako trištvrte oprávnených voličov bude nespokojných s hocičím. Ktorým smerom sa pozrú, nájdu dôvod na krivdu, strach, pocit neslobody, obmedzovanie, diktát. Tu mi zišla na um jedna myšlienka, ktorú vyslovil Robert Fico na predvolebnom mítingu, „nevyberali sme do našich radov „ciciakov“, nominovali sme skúsených členov našej strany“. Mimochodom v našom obvode najmladšia kandidátka mala 54 rokov a najstarší 64 rokov. Keď som pozorovala voličov, boli väčšinou vo veku kandidátov na post poslancov v našom obvode. 80 % sú možno v mladšom veku a tí rezignovali, lebo budúcnosť na Slovensku sa im črtá veru mizivá. Kto by chcel pracovať za minimálnu mzdu? A kde? Podnikať na Slovensku a odvádzať 60 %-né odvody? Nikto.
Bez ohľadu na to, čo si myslíte o výsledku posledných volieb, bez ohľadu na to, kde chcete žiť a čím sa chcete živiť, verte mi, o prácu a o dôchodok sa budeme musieť postarať sami, to sú tie istoty, ktoré sú isté. Preto choďte do druhého kola volieb. Iba slobodný občan má istotu, závislý je vždy závislý na niekom nom, možno aj na tých dvadsiatich percentách, ktoré sa včera zúčastnilo volieb.