Chlieb náš každodenný. ..

9. júla 2013, prorok, Kto za to môže?

Nezamestnanosť je na Slovensku pojem každému dobre známy. Z hľadiska makroekonomiky ide o dlhotrvajúce a nedobrovoľné prerušenie práce. Či je táto definícia správna a výstižná, by sa dalo dlho polemizovať.

Ja sa chcem na daný stav pozrieť ako na následok konania (premýšľania? zlyhania!) človeka? ľudí! v tom čase nesúcich na svojich ramenách kompetencie za celkový osud krajiny.

Tomáš Baťa, zakladateľ a majiteľ českej obuvníckej veľmoci povedal: „Kto chce pomôcť sebe a iným, musí opustiť dobre, aby vybojoval lepšie. Nesmie držať vrabca v hrsti len preto, že je lepší ako holub na streche. Bez odvahy ku zmene nie je zlepšenie, nie je blahobytu.“

Od nežnej revolúcie uplynie čochvíľa štvrťstoročie. Bilancovať sme mohli včera, dnes a budeme aj o sto rokov. Nezamestnanosť, nezamestnanosť… výkrik do tmy!!! Kto ju chcel? Nikto! A predsa je tu. Nezamestnanosť má kdesi príčinu a tá spočíva v absentovaní poľnohospodárstva a priemyslu všetkého druhu v našej krajine. Bez výroby niet zamestnanosti. Preto zbytočne budú naši politici na čele s blahoslaveným viesť dlhé debaty a čerpať miliónové dotácie z euro fondov, poskytovať úvery zo štátnych zdrojov na zlepšenie zamestnanosti…

Každý veriteľ, ktorý poskytuje úvery a podporuje krajinu dotáciami diktuje svoje podmienky, preto budeme zbytočne lamentovať nad číslami, ktoré sú skreslené, nepravdivé, reklamné, pútajúce pozornosť čitateľa.

Po nekompromisnej bilancii, kedy krajina nesmeruje k blahobytu, ako povedal Baťa, ale ku genocíde národa, by sa mohli konečne kompetentní pozrieť aj na národ, ktorí je za nimi a povedať v sídle EÚ: „naša krajina sa nachádza v srdci Európy, chceme byť súčasťou Európskych spoločenstiev, ale prírodné bohatstvo si budeme chrániť a zveľaďovať. Urobíme všetko preto, aby sa Slovensko v určitom časovom horizonte dostalo na úroveň sebestačnosti, pretože na to máme. Budeme sa starať o zdravie národa a v oblasti školstva urobíme všetko preto, aby v radoch mladej generácie vyrástla inteligencia, ako to bolo po minulé storočia. Inteligencia, ktorej zveríme vedenie republiky. Inteligencia, ktorá bude hrdá na to, že vytvára podmienky pre dôstojný a blahobytný život pre všetkých jej občanov.“

Poučenie: naši politici po nežnej revolúcii nekonali v záujme blahobytu národa, priam chytili vrabca pevnejšie do dlane, aby im neuletel… a on pustil perie. Byť donekonečna zajatý v „špinavej“ dlani je pod ľudskú dôstojnosť.

…chlieb náš každodenný, daj nám Pane…