V minulosti sa hovorilo, že farár, učiteľ a notár boli najváženejší ľudia v obci, v meste. Dnes je to iba ozvena minulosti. Áno, boli. Dnes každý pozná taxikárov, policajtov, mafiánov, modelky, herečky a politikov.
Už dlhšiu dobu sledujem politickú, ekonomickú, hospodársku sféru a podtónom sociálna istota, ktorá sa pred voľbami škerila na päť miliónový národ na každom kilometri od severu po juh a od západu na východ. Podtón sociálnej istoty nechám tým, ktorí čakajú, ktorí volajú „dajte nám prácu, my chceme pracovať“. Sakra, prečo mňa nenaučili rodičia čakať na prácu, čakať na peniaze? Prečo systém, v ktorom som vyrastala bol nastavený tak, že povinnosťou každého bolo pracovať. HANBOU bolo nepracovať. Hádam aj pod čiernu zem by sa tí nezamestnaní boli prepadli, keby o nich niekto hovoril, že nepracujú. Celou dedinou by sa bola niesla ozvena, že je príživník… a dnes? Hľa, v dedine je pol na pol, príživníkov a dráčov, ktorí robia kde sa dá hoc aj za minimálnu mzdu, len aby zarobili a ostatní od rána do večera, ba i po víkendoch, len aby sa poprepletali pomedzi tie nezmyselné zákony, ktoré sú nastavené skôr ako pasca na podnikateľov, nie ako zákony, ktoré ich majú ochrániť a vytvoriť čo najlepšie podmienky na podnikanie.
Slováci potrebujú vládcu, povedal ktosi múdry. Potrebujú vodcu a vládcu, lebo sami si vládnuť nedokážu. Potrebujú silnú ruku západu, ktorá im ukáže, kde patria a kto sú.
Cesta späť do systému, ktorý mňa, ktorý vás, ktorí nás naučil robiť a zarábať peniaze na živobytie (nie čakať na prácu, nie čakať na peniaze) už nie je možná. Cesta späť nie, len cesta dopredu ešte k väčšiemu úpadku. Nastavený je totiž komplexný úpadok celej spoločnosti. Masa ľudí je tlačená silou. Vpredu sú vodcovia, lídri, menežeri, riaditelia, investori. Vpredu je magnet, ktorý ťahá stádo ľahko ovládateľné, za desaťročia zmanipulované. Sila peňazí, ktorá zmenila charakter. Stačilo tak málo ingrediencií a boli vtom.
Miesta učiteľov, farárov a notárov, najváženejších ľudí minulých storočí obsadili ľudia, pre ktorých je inteligencia národa neznámy pojem a pojem zodpovednosť rastie iba na lúkach šafranu.
Päťmiliónový národ uveril…a mám taký pocit, že stále verí. Verí, že klamstvo je iba dočasný pojem v rovnici, ktorý vymení v budúcnosti za ISTOTY. Ja však vážne nechápem, ako je možné, že ľudia bezmedzne veria slovám, keď veriť by mali viac skutkom… Lenže tie absentujú, totálne absentujú.
Hovorí sa, že s džbánom sa chodí po vodu dovtedy, kým sa uško na džbáne neodtrhne. Už keby sa odtrhlo, lebo obyčajným smrteľníkom už nepomôže žiaden liek a ani pramenitá voda z toho džbánu.