Neviem prečo, ale s príchodom jari ma s oveľa väčšou intenzitou prenasledujú myšlienky o najoslavovanejšom mužovi Slovenska, pánovi Ficovi. Začínam sa vážne znepokojovať, kde to vlastne žijem? Najprv mňa rozčertí, že sa so mnou pán premiér neradil a v období, kedy aj všetky vesmírne telesá sú obchodným vzťahom veľmi nepriaznivo naklonené sa rozhodne odísť do Pittsburghu a prosiť za celý národ veľkého brata investora, ktorý nás už aj tak dosť ožobračoval.
Klopte a bude vám otvorené, proste a bude vám dané! Aká trúfalosť je v tomto človeku rozhodovať za nás, všetkých! Aká zbabelosť, v snahe udržať si prchajúci good will priklincovať celý východ viac do jarma. Nuž, bude nám dané byť aj naďalej otrokmi na vlastnom území. Bude nám dopriate aj naďalej tvoriť zisky pre brata, ktorý s ľahkosťou a bravúrnosťou bude posielať doláre vyrobené Slovákmi na Slovensku domov. Ó, ďakujeme za naozaj reprezentatívny výlet do zámoria. Škoda, že do batoha ste si nepribalil všetko to sebavedomie, ktorým oplýva vaša osobnosť na domácom javisku. Nechápem, kde sa stratilo vaše krasorečnenie právnika, odvaha a rovnosť, ktorá vám mala žiariť z očí, zo srdca, z každej bunky vášho tela, veď ste išiel reprezentovať päť miliónový národ v srdci Európy, ktorý už nemá nič len prázdne ruky, holú r.ť a doživotné úvery v zahraničných bankách.
Sklamal ste ma, pán Fico. Na tých fotkách ste ako ustráchaný žiačik, ktorý predstupuje pred riaditeľa školy, aby ho pokarhal za priestupok a nie premiér slovenského národa, ktorému ste vtlačil do srdca priazeň amerického velikána.
Verte mi, nestojíme ani o priazeň, ani o žobračenku.
Pamätajte, že život nie je priamka smerujúca od bodu A do bodu B. Reprezentujú vás hodnoty, ktoré zanecháte, keď opustíte stoličku premiéra. Vaše krasorečnenie 10. marca minulého roku viedlo národ k omylu. Sčasti vás aj chápem, reprezentujete šedú väčšinu Slovenska. Všetkému je však raz koniec, skúste uvažovať o tom vašom. V akých číslach sa budú násobiť provízie, odmeny, mzdy pre verejných činiteľov – účastníkov rôznych káuz, o ktorých bežní smrteľníci ani len nesnívajú? V akých číslach sa budú deliť dávky tým, ktorí nepreložia ani otep slamy, ale vytrvalo a odovzdane čakajú „vraj“ na prácu? V akých číslach sa budú odpočítavať dávky tým a pre tých, ktorí už roky žijú z ruky do úst?
Jazykom kresťana napísané, len pánboh dobrotivý vie, kam siaha vaša láska k blížnemu. O míľu ďalej, ako tým pred vami. S údivom hľadím, ako ľahko a bez povšimnutia si všetci tí lumpi tu bez zábran hodujú.
Len čo ste sa vrátil domov osláviť Veľkú noc, sa dozviem, že ste vlastne bezdomovec a ja začínam vážne uvažovať o tom, aby tí, americkí investori, ktorí vám aj neverbálnou komunikáciou dali značne najavo, kto ste a aký ste malý, že si to predsa len rozmyslia. Už mám pre nás pripravenú oslavnú báseň Vyhnaní z raja. Vraj vašou doručovacou adresou je Úrad vlády. No commnet.
Neuplynulo ani 24 hodín a ja som sa dozvedela ďalšiu novinku, že vás uvidím v Modrom z neba. Nebudem si plánovať na ten večer nič, to mi verte. Viete prečo? Každého popularita niekde začína a niekde končí. Public relation je dobre prepracovaná metodika, ktorou sa riadia politici, ale váš good will sa v Pittsburghu úplne rozplynul.
Na záver jedna rada.
Minulého roka sa investičná skupina Penta chválila, že má toľko finančných prostriedkov, že nie sú ochotní investovať do Slovenska, lebo nemajú v ňom pre svoje investičné zámery priestor.
Ak premiér štátu musí „prosiť“ jednu súkromnú spoločnosť a ticho sa usmievať aj za cenu vydierania, mali by sme im na Slovensku ukázať dvere a dať príležitosť Pente, nech aj ona niečo urobí pre tento národ!
A ak by sa to akosi nedalo urobiť, treba prispôsobiť zákon. V tom ste veľmajster, pán premiér. A že sa potom na nás naši vzácni americkí priatelia vykašlú? Nič nové pod slnkom. Veď čo možno očakávať od štátu, ktorý ani nevie zakresliť Slovensko na mape?