Nedá mi nezareagovať na blogový príspevok pána Mikuláša Dzurindu s názvom Prečo som rozpredal Slovensko.
Ak by sa autor príspevku pýtal, odpovedala by som jednou vetou: …rozpredal Slovensko pretože dostal za to v starej mene niekoľko miliárd.
Blog má teda charakter informatívny, pre „svojich supútnikov“ charakter spovedný. Nuž poďme sa do neho spolu začítať: „urobili sme to preto, aby sme jedného dňa nemuseli siahať na úspory občanov….. aby sme sa nedostali do klieští Medzinárodného menového fondu, Európskej centrálnej banky a Európskej komisie“.
Kto dostane takú „mastnú odmenu“, ako dostal pán Dzurinda ani sa nemusí pozastavovať nad údajom inflácie, pretože odmena sa ani nestihla ohriať v „slovenských“ bankách, ale putovala hneď za hranice a menila formu tak, aby sa jej inflácia nedotkla.
Všetci ostatní poctiví občania republiky, ktorí nemali možnosť sa dostať ku korytu; všetci tí, ktorí nevyužili možnosť „byť úspešný“ a denne sa usmievať a uvádzať lži na verejnosti sú dávno zakliesnení do kliešti MMF, ECB a EK. Že ste nesiahli na úspory občanov? To znie ako ospravedlnenie deckám, že ste im nesiahli na lentilky.
Ukážte prstom pán Dzurinda a ja sa vám ospravedlním, koľko je slovenských bánk na Slovensku? Tú, ktorá patrí finančnej skupine Penta vynechajme. Ktorá banka na Slovensku je slovenská? Skoro žiadna. Jednoduchšie sa dá povedať – rozpredajom republiky ste dali priestor medzinárodnému bankovému kapitálu.
Neodvolávajte sa na socializmus. Kto sa dostane ku korytu, stráca cudnosť (aj súdnosť) a vy ste ju stratili tiež, pretože z cudzieho krv netečie a netieklo ani z vášho a preto ste predávali, predávali až kým ste výhodne nerozpredali. Hádam si len naivne nenahovárate, že patríme k tým krajinám, ktoré majú ešte niečo na predaj? Predali ste banky a všetky strategické podniky, predali ste všetky zlaté husy, ktoré Slovákom a Slovensku tvorili hrubý domáci produkt. Ó, ako vznešene to znie „hrubý domáci produkt“, škoda len, že sme prišli o zlatonosné nosnice, lebo skoro všetko, čo robí národ národom ste pustili dole vodou. Teraz biť sa do pŕs je liať vodu na mlynské koleso… ale z toho sa ľudia nenajedia… ale najedia sa samozrejmé z toho, čo nám tu zahraniční investori navláčia…
Každý národ reprezentujú inteligentní politici, ktorí sa snažia, aby strategické podniky ostali v rukách tých, ktorí sa tu narodili, ktorí túto krajinu chránia a budú ju zveľaďovať pre ďalšie generácie… Dvadsaťtri rokov je dosť dlhá doba na to, aby aj slepý pochopil, že zahraničný investor príde, napasie sa a ide hľadať pašu ďalej. Alebo žijeme v takom mierumilovnom svete, že finanční žraloci, ktorých dojala prostota (prípadne sprostota) slovenského národa, prinesú kapitál vo veľkom koši (ako Santa Klaus), vysypú ho na slovenské hole a povedia – tu máte, tešte sa a užívajte si?
Bohapustý výsmech celého národa, ak poukazujete, že privatizované a predané podniky sú zdravé a fungujú dodnes. Neviete náhodou, prečo náš jánošíkovec bežal ako premiér do USA? Možno preto, aby napodobnil Obamu, ktorý sa chodí prosiť po rozvojových krajinách tretieho sveta, aby si tie podniky v USA ponechali. Áno, tie podniky vyrábajú a tvoria zisk, ktorý opúšťa hranice tejto republiky. Áno, predávajú, lebo vedia, že Slováci dajú aj to posledné, ak chcú prežiť. Áno, tie podniky zamestnávajú ľudí za smiešnu mzdu, lebo ako tu jeden diskutér napísal, Slováci sa boja úspechu a domnievajú sa, že úspešní môžu byť iba zlodeji.
Mne to pripadá, ako v tej bájke.
Muž zdedil veľké pole a aby uživil svoju rodinu mal ho začať obrábať, K dispozícii mal iba motyku a po celodennej práci ho začal bolieť chrbát. Rozhliadol sa vôkol, aby zistil, koľko práce mu ešte ostáva, aby obrobil pole. Vzdychol si, keď videl, že na koniec poľa nedovidí. „Keby som mal aspoň rýľ“ povzdychol si keď išiel okolo statkár a pýta sa ho, prečo tak vzdychá. Muž sa podelil so svojim trápením. „Ale veď to nie je problém“, usmial sa statkár. Urobíme výhodný obchod a ja vyriešim raz a navždy tvoj problém. Ja dodám rýle pre tvoju rodinu a ty sa postaráš, aby pracovali všetci členovia rodiny. Výnos prerozdelím tak, že budem z neho poskytovať stravu pre tvojich blízkych, tebe dám mešec dukátov, že si mi predal pole a ostatok bude môj. Tľapli si do rúk… pokračovanie v priamom prenose na Slovensku.
Pýtate sa, prečo si muž nepožičal od statkára nejaký finančný obnos na zakúpenie rýľov, aby mohol každý rok zbierať bohatú úrodu sám so svojou rodinou? No prečo?
V závere by ste mi mohol povedať aspoň jeden prínos príchodu investorov na Slovensko?