Tri krále prišli, odišli a odišli s nimi aj tí, ktorí navštívili svoje rodiny, blízkych, priateľov a kamarátov… všetci tí, ktorí odišli pred rokmi za vidinou lepšieho života do zahraničia. Ulice, obchody, kostoly… boli plné nových tvári. Hneď si človek všimne, ináč oblečení, iné správanie, iný výraz tváre. Zákazníčka mi vraví: – Klára bola z Anglicka na Vianoce doma, konečne som si ju užila, príde až v lete, nevedeli sme sa jedna druhej nasýtiť… . Včera mi volala zase známa; pýtam sa, ako sa má po sviatkoch a ona: …– hm, už dobre, volal ma ešte synovec na východ, lebo odprevádzal svokrovcov do Írska, leteli z Viedne a zastavil sa v Bratislave… – Oni tam pracujú? – Žijú a pracujú. Mne ostal už iba jeden deň voľna, v práci nás čaká inventúra, reku, to sa mi nevyplatí. Môj švagor ide zajtra odviesť dcéru do Viedne, odlieta do Španielska… .
A mne tak príde občas clivo, keď si spomeniem, ako som sa pred rokmi dušovala pri líčení katastrofického scenára Slovenska… ako som presviedčala všetkých: – choďte k urnám, využite občianske právo, záleží na každom hlase; nevkladajte moc do rúk finančným skupinám… roky beznádeje striedali roky nádeje… nahovára som mnohé kamarátky, aby si rozmysleli to opatrovanie seniorov v Rakúsku… dnes im v kútiku srdca závidím. Mnohí opustili našu republiku s vidinou lepšieho bezstarostnejšieho života… dnes sa s nimi sporadicky stretám na uliciach mesta práve v čase Vianoc a nového roka. Prídu a odídu, prídu, odídu. Dali slovo rodinám, zamestnávateľom… lebo oni si ich prácu vážia a dávajú im to, čo tu nenašli. Nenašli ocenenie, nenašli pochopenie, nenašli slobodu a účet, z ktorého sa na nich usmieva kladné číslo. Mnohí, čo ostali bojujú, prežívajú, aj im sa bridí priateliť sa s debetom na účte, chodiť každý druhý mesiac k lekárovi pýtať si peénku na týždeň, lebo zamestnávateľ nemá pre neho robotu, aj oni už pomaly a isto začínajú nenávidieť večery presýtené dusnotou, zvadou a odpovedať na otázky typu: – kde si dala všetky peniaze. Dávno pozná každý odpoveď: – na úvery, poplatky a ostatné do obchodu. Pre ten pos…ý systém už radšej nedopovie, že malému vyrástla nožička a treba mu nové čižmy… že minulý mesiac zaplatila zdravotné až po pätnástom a hrozia penále. Taký je obraz nejednej slovenskej rodiny.
Pre tých, čo ostali a dúfajú v lepší zajtrajšok sú každý deň pripravené kauzy. Keď mi nič neuniklo, nielen rok 2012 mali zelenú, ale aj ten trinásty ako začal, tak aj skončí. Začal hlavou štátu… ktovie, kým skončí.
Som na veľkej stanici, rýchliky prichádzajú a odchádzajú, každý iným smerom… chvalabohu viem, ktorým smerom ide ten môj. Prajem všetkým, aby vedeli, na ktorý vlak majú nastúpiť, pretože všetky cesty vedú do cieľa, jeden ide rýchlejšie, druhý pomalšie.
Príjemný deň všetkým.