Drahí čitatelia, som rada, že som tu a môžem sa vám prihovárať. Dnes som tu preto, aby som sa pozastavila nad novoročným prejavom nášho prezidenta. Pochopila som, že je úplne zbytočné na našej politickej scéne čokoľvek kritizovať. Možno nesúhlasíte s mojim postojom, ale každý má nejaký postoj a pozorujúc politickú scénu som usúdila, že kritika je ako dažďová kvapka na kvete. Keď vyjde slnko, kvapku osuší alebo spadne na zem, aby nasýtila vlahou zem.
Nemôžem povedať, že ma novoročný prejav prezidenta rozčertila. No to by ešte vyzeralo, aby som sa dvanástu hodinu roku trinásteho 21. storočia rozčertila, to nie. Nemôžem povedať, že ma zarmútil. Smútok vnášať do mojej duše nedovolím nikomu, zvlášť nie z televíznej obrazovky. Nemôžem povedať, že ma nadchol. Túto úlohu prenechávam tým, ktorí sú toho hodní. Je však hodný pozastavenia a to hneď z troch dôvodov.
Vo vašom prejave je toho viac, čo stojí za pozastavenie, ale toľko času nemám, aby som hodnotila každé slovo, každú vetu.
Pán prezident, od vás sa to pravdepodobne nedočkám, ale od ďalších prezidentov očakávam pozitívny úvod a povzbudenie do nasledujúcich mesiacov roku.
Dnes som tu bola a prihovárala sa vám preto, lebo viem, aký dôležitý je vnútorný pokoj človeka, preto želám všetkým, ktorí strávili so mnou pár minút, aby ste sa v roku 2013 našli mnoho príležitosti na pokoj a spokojnosť, aby na vašom stole nič nechýbalo a do všetkých domovov posielam harmóniu a lásku.