Denne sme svedkami katastrofických scenárov o konci sveta. Denne sme svedkami káuz, ktoré majú veľmi ďaleko od človečiny. Denne sme svedkami „omylov mocných“ a zlyhaní bezmocných, ktorí našli vykúpenie v smrti. Denne nás „neviditeľná ruka“ varuje, „viditeľný hlas“ zastrašuje, dezinformuje.
Včera bol môj manžel navštíviť nemocného kamaráta a z reči do reči sa pristavili pri dátume 21. december 2012.
Manželka chorého hovorí: – „čo povieš ty na tú paniku, čo vládne v okolitých krajinách“?
„Akú paniku?“ – pýta sa muž.
„No veď ma byť podľa mayského kalendára koniec sveta. Na internete som čítala, že jeden Angličan sa ukryl pred zánikom sveta na Slovensku, na Ukrajine už dávno sú obchody vybrakované trvanlivým tovarom, aj vláda tam vyhlásila, aby novinári nerobili paniku a zbytočne nedezinformovali občanov, v Poľsku sa tiež ľudia zasobujú, mnohí si už postavili podzemné bunkre… a na Slovensku nič. Obchody plné tovaru, musíš dávať pozor, aby si kabátom nezhodil nebodaj nejakú fľašu, aby ti ju majiteľ nedal k náhrade, keď sa derieš úzkou uličkami obchodov. Markety, ani nehovorím, dávno som v nich nevidela toľko brigádníkov, ako teraz… a len vykladajú tovar a vykladajú a tovaru vôbec neudúda. Letákov je v schránke do bludu, povinne študujeme po večeroch akciové ceny, robím si poznámky, lístok zabudnem doma, na nič si v obchode nespomeniem a vianoce predo dvermi“ – mne to akosi nejde do hlavy.
Muž sa zamyslel a povedal: – „to bude asi tým, že Slovač plne verí Smeru a svojmu vodcovi Ficovi a jeho ISTOTÁM, že aj na konci sveta dostane chudobný Slováčisko všetko, čo bude potrebovať…“
Po chvíľke ticha pani domu povedala: – a ja som si myslela, že to bude tým, že každý národ má rešpekt pred varovným prstom dejín a rešpekt pred Bohom, tvorcom života na zemi. A na Slovensku prevláda rešpekt pred ISTOTAMI.