Dnes ráno som ako obyčajne cestovala do práce autobusom číslo 3. Bolo sychravo a hmlisto a šero svitania ešte nenadobudlo hmatateľné obrysy. Čas ako stvorený na driemoty a snenie. Zo sedadiel za mnou ho pretrhli dva tiché, konšpiračné hlasy. – Počúvaj, pred ktorou kotolňou sa večer stretneme? – Najlepšie pri tej na Hviezdoslavovej, je tam najteplejšie. – Hm. A […]
Pokračovanie článku