Kampaň 16 dní aktivizmu proti násiliu páchanému na ženách je medzinárodná kampaň, ktorá začala v roku 1991. Od tej doby sa do kampane zapojilo viac ako 4100 skupín zo 172 krajín sveta.
Kampaň začala 25. novembra na Medzinárodný deň boja za odstránenie násilia páchaného na ženách a končí 10. decembra na Medzinárodný deň ľudských práv. Tieto dátumy boli vybraté zámerne s cieľom upozorniť na prepojenosť násilia páchaného na ženách a porušovania ľudských práv. Ženy a dievčatá sú vystavené mnohým formám porušovania ľudských práv len preto, že sú ženy.
Cieľom tejto kampane je posilniť dodržiavanie ľudských práv žien na Slovensku. Cieľom každej ľudskej spoločnosti je chrániť, podporovať a poskytovať všestrannú pomoc všetkým ženám, nielen tým, ktoré sa stali obeťami násilia a nepochybne zvýšiť informovanosť o charaktere a výskyte násilia páchaného na ženách. Preto je žiaduce, aby si vláda SR plnila záväzky vyplývajúce z národných a medzinárodných dokumentov, ku ktorým sa zaviazala. Úlohou všetkých štátnych a verejných inštitúcií zodpovedných za tvorbu politík v problematike násilia páchaného na ženách je zvyšovať aktivity podporujúce ochranu a bezpečnosť žien.
Kampaň sa koná v 7-ich mestách na Slovensku. Toho roku sa po prvý krát do kampane zapojilo aj naše mesto.
Tieto dva dátumy spája 16 dní, preto sú 16 bodoch zhrnuté fakty o násilí páchanom na ženách v intímnych vzťahoch. Vyberiem iba niektoré z nich.
- Násilie páchané na ženách je „akýkoľvek čin násilia, založený na rodovej nerovnosti, ktorého dôsledkom je, alebo ktorý smeruje k tomu, aby jeho dôsledkom bolo fyzické, sexuálne alebo psychické poškodenie ženy, vrátenie vyhrážania sa takýmito činmi, nátlaku alebo akéhokoľvek upierania slobody, či už vo verejnom alebo súkromnom živote“ a „je namierené proti žene kvôli tomu, že je žena, alebo ktoré postihuje ženy nepomerne viac“.
- Na Slovensku zažíva násilie 21,2 % dospelých žien vo veku od 18 – 64 rokov, ktoré majú v súčasnosti partnera, čo predstavuje 570 tisíc slovenských žien.
- Výskyt násilia zo strany bývalých partnerov a manželov je ešte vyšší – 27,9 %. Násilie zo strany svojho bývalého partnera zažilo približne 750 tisíc slovenských žien.
- Takmer 70 % žien, ktoré zažívajú násilie zo strany svojho súčasného partnera žije v domácnosti s jedným alebo viacerými deťmi.
- Násilie páchané na ženách v intímnych vzťahoch môže mať rôzne formy (fyzické, psychické, sexualizované, ekonomické a prenasledovanie). V násilnom vzťahu málokedy ide iba o jednu z týchto foriem.
- Násilný muž sa násilia dopúšťa opakovane a dlhodobo. Miera a intenzita násilného správania má tendenciu časom sa stupňovať.
- Cieľom násilného správania muža je dosiahnutie absolútnej moci a kontroly nad partnerkou/manželkou.
- Pre násilie neexistuje žiadne ospravedlnenie. Zodpovednosť za násilie nesie vždy ten, kto ho pácha.
- Podľa zákonov SR je násilie páchané na ženách v intímnych vzťahoch trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby.
Je zodpovednosťou štátu zabezpečiť ženám zažívajúcim násilie a ich deťom účinnú pomoc a ochranu.
Každá krajina by mala mať aspoň jednu špecializovanú krízovú bezplatnú linku pre ženy zažívajúce násilie a mala by fungovať 24 hodín denne 365 dní v roku. Na Slovensku ju nemáme.
Každá krajina by mala mať aspoň jedno špecializované poradenské centrum na 50.000 žien. Na Slovensku by ich malo byť 54, momentálne ich máme 9.
Každá krajina by mala mať 1 miesto v bezpečnom ženskom dome na 10.000 obyvateľov. Bezpečný ženský dom by mal byť pre ženy a deti dostupný 24 hodín 365 dní v roku. Na Slovensku by sme ich mali mať 519, momentálne máme 60.
Všetci môžeme robiť veľmi veľa pre bezpečnosť a ochranu žien a deti pred násilím.
Poznám nejeden príbeh násilia páchaného na ženách. Ak máte chuť, začítajte sa do skráteného príbehu pani Marty.
Pani Marta žila v Bohom zabudnutej slovenskej dedinke s mamou. Otec jej zomrel, keď mala 11 rokov, pamätá si ho už len veľmi matne. Najviac na dni, kedy chodil domov z práce potúžený alkohol z miestneho pohostinstvá a do ktorého po každej výplate mama chodila platiť dlh, pretože pil na sekeru. Na okamihy strávené s maminom náručí v strachu o ňu a o seba si tiež pamätá veľmi dobre. Sálala z neho zlosť a nikdy nevedela prísť na to, prečo. Výbuchy hnevu a zlosti našli odozvu v rozbitých tanieroch ale i stoličkách, ale mama trpela najviac. Marta videla neraz zvíjajúcu sa mamu pod kopancami, len čo sa trochu vyslobodila z rúk besného tvora chránila ju, schúlenú pod lavicou, či stolom. Hoci odvtedy uplynulo tridsať rokov, pani Marta si na tie strašné okamihy pamätá dodnes. Osud tyrana sa skončil nešťastnou náhodou, keď nezvládol pravotočivú zákrutu na motorke a vyletel z neovládateľnej motorky rovno do protiidúceho vozidla.
Roky dospievania prešli ako voda, Marta nastúpila na dopravnú školu a po jej skončení pracovala a doprave zostala verná dodnes.
Čo čert nechcel pritiahla si do života mladíka, ktorý akoby z oka vypadol jej otcovi. Krčma bola jeho prvá zástavka na ceste z práce domov a po zodpovednosti nebolo ani chýru, ani slychu. Po roku otehotnela a keď mal synček pol roka na nenápadné narážky svojej svokry radšej od Marty a synčeka odišiel. Či to bolo šťastie alebo nie, ťažko povedať. Kým žila mama, pomáhala svojej dcére ako mohla, po siedmich sa od veľkého trápenia nad životom svojim a svojej dcéry pobrala do nebíčka aj ona. Dnes má syn trinásť, ale ozajstné šťastie akoby chodilo po horách, nie pomedzi domy ich dediny. Boli medzitým už aj dvaja nápadníci, jeden sa dokonca aj prisťahoval k ním. Najprv boli dni spolužitia sladké ako med, ale keď Milan zistil čo všetko sa skrýva na katastrálnom portáli pod jej menom a keby sa bol len usadil v jej dome, akoby bol jeho, to by ešte nič nebolo, ale na záhrade postavil rybník, v hore začal chovať zajace a pestovať čučoriedky a vianočné stromčeky, ale bez finančného efektu pre nich oboch. Celý zisk išiel pre jeho rodinu a prázdny gágor neustále bažiaci po alkohole. Nasťahoval sa síce sám, ale po čase sa k nej nasťahovala aj jeho bývalá družka a dve dcéry, dalo by sa povedať, že cudzí ľudia jej okupovali dom. Po čase ju začal nahovárať, aby časť majetku prepísala na neho, začal ju vydierať, vyhrážať sa jej, biť ju. Uvedomujúc si, do akej pasce sa dostala, chránila pred utrpením hlavne svoje dieťa a dúfala, že sa raz všetko na dobre obráti. No, iba ak v hrobe. Po roku, keď bola takmer na konci so silami duševnými i fyzickými, odvážila sa pri jeho polnočnom vyčíňaní zavolať políciu. Tí ho odviedli z jej domu a už sa nevrátil… bohužiaľ dodnes ho máta akákoľvek forma poníženia a psychického týrania.
Priameho nátlaku sa Marta zbavila a verí, že s pomocou božou a ľudí, ktorí ju k rozhodnutiu zavolať políciu všetko zvládne.
… ak poznáte ženu, ktorá zažíva násilie, pokúste sa jej pomôcť. Ak rozhovor odmietne, rešpektujte to, vyjadríte jej podporu, keď príde tá správna chvíľa každá týraná žena sa odváži hovoriť, ako mne pani Marta.
V mene všetkých týraných žien prosím všetkých, pomôžte im. Urobíte dobrý skutok.
Celá debata | RSS tejto debaty