Ak má niečo spoločné zdravotné poistenie s výhrou, ja som Mária Terézia

13. novembra 2012, prorok, Kto za to môže?

Wikipédia definuje zdravotné poistenie na Slovensku ako poistenie osôb slúžiace na zabezpečenie potrebnej zdravotnej liečebno-preventívnej starostlivosti, pri ťažkom zdravotnom postihnutí, prípadne osobitnej zdravotnej starostlivosti.

 

Právo na zdravotné poistenie vychádza z Listiny základných ľudských práv a slobôd. Podľa nej majú občania SR na základe zmluvného povinného poistenia právo na zdravotnú starostlivosť a zdravotné pomôcky za podmienok, ktoré ustanovujú nasledujúce zákony:

  1. Ústava
  2. Zákon 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti
  3. Zákon 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach
  4. Zákon 459/2005 Z. z. o zdravotnom poistení
  5. Zákon 98/1995 Z. z. o liečebnom poriadku

 

Človek – občan SR musí mať príjemný pocit, keď číta všetky tie zákony, ktoré nami zvolení poslanci prijali a čo všetko je republika pre občana schopná a ochotná urobiť! Ešte viac velebím tých, v ktorých hlavách sa zrodil nápad platiť zdravotné poistenie z výhry.

 

Výraz výhra pochádza z anglického výrazu win = výhra, čo znamená riešenie konfliktu, pri ktorom jeden alebo viacerí účastníci hry majú šťastie a dosiahnu nejaký úžitok.

 

Viem a som v hĺbke duše presvedčená, že so SR, ktorú tvoria aj tí naši slávni rodáci,,, zákonodarci… a všetci končiaci a začínajúci na ci, nechcem mať nič spoločné, hádam už ani občianstvo. Vysvetlím prečo.

 

Minulého roka som vyhrala v jednej súťaži 1000 €. Nechcite vedieť, aká veľká bola moja radosť. Detaily nebudem opisovať, boli donedávna v živej pamäti, veď nikdy predtým som nič nevyhrala. Už pri podaní daňového priznania som mala čudný pocit, ale dala som slovo, že výhru prijímam a som si vedomá dane z výhry. 19 %-nú daň som odviedla, t. j. 190 €. Ale dnes? Dnes som šokovaná, mám nedoplatok na zdravotnom poistení. Začala som aj mierne protestovať, ale presvedčila som, že tí sviniari, ktorí tak veľkodušne rozdávajú zo štátnej kasy sebe a „nemohúcim“, pre ktorých predstavujeme hostiteľskú krajinu a ktorí sú trošku tmavšej pleti a možno aj iných prednosti… no dobre, zdieľajú svoj osud, ale prečo my, všetci ostatní musíme byť dojnými kravami? A ešte na nás našijú také smiešne zákony? Áno, dnes som sa dozvedela krutú pravdu a mám na to niekoľko dni, aby som zdanila ešte 14-imi percentami a odviedla zdravotné poistenie z výhry. No, chápete to??? Ja ešte stále nie. Ale už viem jedno, že nechcem mať nič spoločné so štátom podvodníkov a klamárov, dokonca ani štátne občianstvo.

 

Dnes napadla aj taká myšlienka, že keby všetci občania Slovenska boli v zdraví, čo by s tými peniazmi tí zlodeji urobili? Rozdali? Ukradli? Ťažko povedať.

 

V živote má človek dve ISTOTY: dane a smrť. To sú tie „rána istôt“ alebo „rany istôt“???

 

 

Na záver mi dovoľte vtip.

 

Muž zomrel a dostal sa do neba. Keď tak stál pre nebeskou bránou, všimol si že za ním je stena plná nástenných hodín. 
Podišiel k svätému Petrovi a pýta sa: „Svätý Peter čo sú to za hodiny?“
Peter odpovedal: „to sú hodiny klamstva, vždy keď niekto povie lož ručičky na jeho hodinách sa pohnú“.
„Ahá? – toto sú čie hodiny?“
„Tieto patrili Márii Terézii, ako vidíš ručičky sa na jej hodinách ani nepohli“. 
„A tieto?“ pýta sa muž zvedavo. Tie patrili Abrahamovi Lincolnovi, ručičky sa pohli len dvakrát a to znamená, že zaklamal v živote len dvakrát“.
Vzápätí sa muž opýta: „A kde sú hodiny Roberta Fica?“
Peter sa uškrnie a vraví: „tie používam ako ventilátor v mojej kancelárii“.