prorok

Každému je známy pojem rakovina. Áno, rakovina je zákerné onkologické ochorenie.

Podchytiť ju v začiatočnom štádiu znamená uzdravenie pacienta. Podchytiť však nestačí, nutná je spolupráca lekár – pacient. Aby bola spolupráca úspešná, obaja zainteresovaní si musia položiť otázky „prečo a ako“ a odpovedať na ne.

Pri otázke „prečo a ako“ sa na chvíľu pristavím aj ja. Ak si pacient chorý na rakovinu položí otázku prečo a položí ju sám sebe, vzhľadom k tomu, že nie je odborník, odpoveď môže byť ponárajúca sa pod vodnú hladinu. Ak pacient položí tú istú otázku odborníkovi, odpoveďou budú cenné rady a postupy uzdravujúce organizmus, pretože pozná odpoveď na otázku ako. To sú nástroje a možnosti riešenia problému (samozrejmé netýkajú sa iba rakoviny).

Často počuť výraz „bojovať s rakovinou“. Mne osobne sa to nepáči, lebo z každého boja vzíde víťaz a porazený. Že vám naháňam strach? Nemusíte sa obávať! Kdesi som čítala, že rakovinu treba pochopiť. Ja zdieľam podobný názor. Pochopenie rakoviny alebo otázka ako, dá mnoho nástrojov ako ju zvládnuť a tu sa dostávam k tomu, čo som chcela povedať.

Rakovina nie je ochorenie fyzického tela, ale duše. Na fyzickom tele sa prejavuje iba ako dôsledok duševného ochorenia… a každý pacient predsa vie, že úspech liečby spočíva v odstránení príčiny.

Ako všetci dobre vieme, rakovinové bunky sú veľmi agresívne, neskutočnou rýchlosťou sa množia a požierajú zdravé bunky. Aj keď sa množia, nevytvárajú žiaden funkčný orgán, iba neforemný a nefunkčný nádor, ktorý sa rozťahuje do priestoru, utláča okolité funkčné tkanivá a odoberá ostatným tkanivám výživu a energiu a nakoniec do týchto orgánov agresívne preniká a požiera ich. Pritom sa udeje paradoxná vec – riadiace centrá človeka  napadnutého rakovinou odrazu akoby stratili súdnosť a miesto toho, aby chránili bunky a tkanivá funkčných orgánov, odrazu začnú uprednostňovať rakovinové nefunkčné bunky, produkujúce iba sami seba pred funkčnými a prepotrebnými bunkami orgánov tela. A záver tohto procesu je jednoznačný a jasný. Rakovinové bunky rozožerú orgány, až do tej miery, že nebudú môcť zabezpečovať pre život dôležité  funkcie a jeden za druhým zlyhajú, až nastane finálne Aleluja…. a pacient zomrie. S ním však samozrejme odumrú aj pažravé rakovinové bunky. Pre doplnenie ešte jeden fakt – rakovina napadá a premôže iba choré telo – a ja mám taký pocit, že chorých je podstatne viac, ako bolo zdiagnostikovaných…

Ostanem pri pacientovi, ktorý je chorý na rakovinu. Ak na ich zastavenie pacient a lekár  nepoužije správne nástroje a postupy, pacient podľahne a svoj boj s rakovinou prehrá. Prepáčte, nechcela som použiť ten výraz, ale tu sa hodí najviac.

Človek – pacient po oboznámení, že ma rakovinu dostane strach a v strachu koná. Strach ovláda jeho myšlienky a konanie. Jeho myšlienky sú viac negatívne ako pozitívne, jeho konanie často skĺza a mení sa na apatiu, beznádej až depresiu.

Kdesi som čítala, že za každou, úplne za každou chorobou sa skrýva nejaké posolstvo. Choroba nabáda človeka, aby sa zmenil, aby zmenil svoje myslenie a jednanie. Ak človek pochopí posolstvo, choroba odíde sama.